Webnode

Alexander Sergejevič Puškin - Kapitánova dcéra

Verzia 1

Historická próza z 18. stor. je zasadená do obdobia sedliackeho Pugačovovho povstania. Dielo je v starších prameňoch uvádzané ako historický román, v novších ako historická novela.

Autor venoval Pugačovovi pozornosť aj v diele História pugačovovskej vzbury (dokumentovaná biografia vodcu povstania), dokonca sa v roku 1833 sám vydal po miestach spojených s týmto vodcom povstania. (Jemelian Ivanovič Pugačov, 1742-1775, bol donským kozákom, v rokoch 1773-1774 sa postavil na čelo sedliackej a kozáckej vzbury na rieke Jaik a vyhlásil sa za vtedy už mŕtveho cára Petra III. Podarilo sa mu dobyť mnoho pevností a miest. Po zrade bol popravený pri meste Orengurg.) Dielo nesie typické znaky romantickej historickej pŕozy, na pozadí historickej udalosti sa rozvíja príbeh lásky, ktorej sa do cesty stavajú prekážky. Postavy sú rozdelené na veľmi dobré (Griňov, jeho rodičia, Mária) a veľmi  zlé (Švabrin, Pugačovovi prisluhovači). Griňov je ušľachtilý pôvodom i povahou, z rozmaznaného šľachtického chlapca sa stáva čestný muž. Je verný cárovi a vo svojej vojenskej jednotke, nezradí, ani keď mu hrozí nebezpečenstvo. Je šľachetný, štedrý, stojí si za slovom, vyrovná si dlh. Je verný svojej láske Márii, postará sa o ňu, keď príde o rodičov. Švadrin je zákerný, nečestný, zradný, krutý k Márii, ktorá odmietla jeho lásku; zradí cára a prebehne k povstalcom, až do poslednej chvíle sa snaží pomstiť svojmu sokovi Griňovovi a nespravodlivo ho označí za zradcu. Pugačovova autor zobrazuje ako nekultúrneho, nevzdelaného, brutálneho mužíka, ale zvláštnosťou diela je správanie sa Pugačovova k hlavnej postave Griňovovi, ale aj opačne. V postave vodcu povstania nachádzame neočakávané reakcie (milosť, obdarovania, pocit potreby splatiť dlh atď.) Osud Griňova autor vložil niekoľkokrát do rúk Pugačova. Porovnanie necharakterného šľachtického dôstojníka Švabrina a plebejca Pugačovova by nevyšlo v prospech šľachtica.

V diele hrajú veľkú úlohu náhodné stretnutia (nespoznaný Pugačov ako sprievodca v búrke, stretnutie Márie s nespoznanou cárovnou Katarínou II.).

Autor tu opäť využil (po Eugenovi Oneginovi) rodinné pamäti Petra Andrejeviča Griňova (ktoré poslali rodinní príslušníci na uverejnenie vydavateľovi), čo zostručňuje zachytenie historického rámca a umožňuje hlbší záber do rodín postáv, do vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi, nadriadenými a podriadenými vo vojenskej posádke a pod.

Kompozícia: 

Skladá sa zo 14 kapitol (s názvom a s mottom - v niektorých kapitolách sú to aj celé ľudové piesne), v ktorých hlavná postava prerozpráva svoj príbeh. Rozprávač je v 1. osobe sg. (ja-forma). Autor v pozícii vydavateľa na konci 14. kapitoly dopovie osud hlavnej postavy a spomenie popravu Pugačovova. Zmieni sa, že rodinné zápisky priniesol vydavateľovi jeden z vnukov hlavnej postavy. Dátum vydania: 19. októbra 1836.

Forma:

Napriek historickej téme autor osvieži svoj text humorom (francúzsky učiteľ/outschitel/musjé - opilec a lenivec so zvláštnym prístupom k vzdelávaniu; veliteľ Mironov, ktorý bol pod papučou svojej ženy až tak, že ona fakticky riadila posádku; láskavý obraz oddaného sluhu Saveľjiča).

V texte sa nachádza aj prerozprávanie starej kulmyckej rozprávky, ktorú tam iste autor umiestnil, aby nám vysvetlil svoj postoj (možno aj sympatiu) k postave Pugačova. Rozprávku rozpovie Pugačov hlavnej postave Griňovovi - ide o príbeh orla, ktorý sa živí čerstvou krvou a žije iba 33 rokov, a havrana, ktorý sa živí zdochlinami a žije 300 rokov.

Orol a havran vyleteli spolu. Zrazu zbadali zdochnutého koňa; zleteli dolu a sadli sa naň. Havran ďobal a pochvaľoval si. Orol ďobol raz, ďobol druhý raz, mávol krídlom a povedal  havranovi: "Nie, braček, havran; ak sa mám tristo rokov živiť mrcinami, radšej sa raz napijem živej krvi a potom nech sa stane, čo chce!"

V texte romantického diela sa nachádza aj lyrická báseň (vyznanie lásky Griňova krásnej Márii), ľudová zbojnícka pieseň (napr. Ej, nešumže, mati, dúbrava zelená) a listy, čím autor umocňuje zdanie, že ide o rodinné písomnosti z pozostalosti hlavnej postavy.

 

 

Použitá literatúra

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra, Bratislava, ENIGMA PUBLISHING, 2010. 366 s. ISBN 978-80-89132-93-5

 

Verzia 2

Historická poviedka z obdobia pugačovského roľníckeho povstania v rokoch 1773-1775).

Mladý dedinský šľachtic Peter Andrejevič Griňov pricháda ako vojak do zapadnutej posádky v bielohorskej pevnosti, kdesi v stepi na juhovýchodnej hranici Ruska. Zoznamuje sa s ospalým provinčným životom, stretáva sa s rôznymi typmi ľudí (dobráckym a statočným kapitánom Mironovom, nenávistným egoistom Švabrinom atď) a zaľúbi sa do „kapitánovej dcéry“ Márie Ivanovny Mironovej. Po náhodnom stretnutí sa zblíži s budúcim povstaleckým vodcom Jemejanom Pugačovom. Keď povstalci po boji, v ktorom padne kapitán Mironov, pevnosť obsadia, Pugačov zo sympatie Griňova prepustí. Griňov sa nato pripojí k vládnemu vojsku, keď sa však dozvie, že jeho dievča je v nebezpečí, odchádza medzi povstalcov, využije známosť s Pugačovom a Mášu zo zajatia odvádza do bezpečia. Vzápätí ho zatknú, obvinia zo spojenectva s Pugačovom a odsúdia ho. Cárovná Katarína II. udelí napokon na základe Mášiných prosieb Griňovi milosť.

 

Poviedka, ktorú Puškin vytvoril na základe dôkladného štúdia historických prameňov, je autorovým vrcholným prozaickým dielo. Vyniká vykreslením charakterov jednotlivých postáv (Griňov, jeho sluha Savelič, kapitán Mironov, Máša, Švabrin), vrátane historických osobností (Pugačov, cárovná Katarína), zachytením prostredia a dobovej atmosféry i kompozičným umením vydarene spájajúcim intímnú líniu príbehu so zobrazením historických reálií.

 

Použitá literatúra:

HOVORKOVÁ, V.: Svetová literatúra na dlani. Bratislava: Vydavateľstvo Príroda, 2001. 319 s. ISBN 80-07-00381-7

Audionahrávku diela Kapitánova dcéra si môžeš vypočuť na stránke www.metoo.sk/myaudio/play/8f1058656d469a77461e0b306cfb614f