František Švantner - Malka + Nevesta hôľ

František Švantner je najvýraznejším predstaviteľom lyrizovanej prózy. Jeho dielami próza naturizmu v slovenskej literatúre nielen vrcholí, ale zároveň sa aj ukončuje.

František Švantner debutoval zbierkou noviel Malka. Zbierka obsahuje osem noviel. Vyznačujú sa zvláštnou, tajomnou atmosféerou. Autor sa sústreďuje na zobrazenie vážnych mravných konfliktov a tragických udalostí - napr. hrdinu stihne trest za zločin, ktorý spáchal. U postáv dominujú zvláštne psychické stavy: strach, vášeň, úzkosť, posadnutosť atď. Do deja zasahuje i osud a akási tajomná vyššia moc. Príroda sa stáva organickou súčasťou deja. Štýl noviel je lyrický, s mnohými metaforami, personifikáciami, básnickými prirovnaniami.

Tieto znaky sa ešte výraznejšie prejavili vo Švantnerovom románe Nevesta hôľ. Autor personifikuje každú zložku románu. Prírodu zobrazuje ako živú bytosť, vrchy sa rozprávajú medzi sebou, prihovárajú sa hrdinovi, dokážu sa premeniť na vlka-samotára alebo záhadného tuláka. Svet vrchov symbolizuje Zuna, tajomná poloreálna-polofantastická mýtická bytosť. Vzťah hlavného hrdinu k prírode, k Zune a k démonickému Tavovi je hlavnou náplňou románu. Dej románu ma iracionálny, mýtický charakter. Dôležitú úlohu v ňom hrajú sny, vízie a fantastické prvky (napr. ľudia sa premieňajú na zvieratá a veci i naopak).

Malka

Dej titulnej novely zbierky Malka sa zakladá na tragickom nedorozumení. Má baladický charakter. Postavy sú zahalené tajomstvom, o ich minulosti a vlastnostiach sa čitateľ nedozvie skoro nič.

Príbeh rozpráva v prvej osobe valach (vystupuje bez mena). Zamiluje sa do Malky, mlčanlivého, hanblivého dievčaťa. Malka je slúžkou u krčmára, ktorý sa pred pár týždňami vybral na jarmok, ale odvtedy ho nikto nevidel. Valach, hoci Malku takmer nepozná, si ju chce vziať za ženu. Ona sa nevie rozhodnúť, povie mu, že sa musí opýtať brata a na druhý deň mu dá odpoveď.

Na salaši sa zjaví čudný, hrozivo vyzerajúci človek. Nikto ho nepozná, iba bača, s ktorým sa potajomky o niečom dohovárajú. Nemá ani meno, iba prezývku - Šajban.

Malka na druhý deň odkáže valachovi, aby prstene nekupoval. Keď sklamaný valach zbadá Malku so Šajbanom, myslí si, že je to jej milý a kvôli nemu ho odmietla. Zbadá, že Šajban dáva Malke zakrvavenú košeľu a z rečí vyrozumie, že on zabil krčmára. Valach ho zo žiarlivosti udá žandárom. Keď sa s tým pochválil Malke, tá mu povie, že Šajban je jej brat. (Po vražde krčmára, ktorého zabil pre peniaze, chcel utiecť do Ameriky a odtiaľ poslať peniaze Malke, aby mohla prísť za ním.)

Malka uteká na miesot, kde sa skrýva Šajban, aby ho upozornila. Už je však neskoro. Prichádzajú žandári. Valach, ktorý sa tiež vybral za Šajbanom, aby ho varoval, zmätie žandárov, riskujúc vlastný život. Kým žandári strieľajú na valacha, Šajbanovi sa podarí utiecť. Valach sa teší, že Malka mu teraz istotne odpustí. Na salaš sa vráti až ráno. Čaká ho tam Malka, ale mŕtva - zasiahnutá guľkou žandárov.

Novela Malka patrí k ukážkovým dielam slovenského naturizmu. Nesie všetky znaky tohto smeru (umelecké prostriedky a postupy lyriky, baladický svet, tajomnosť, človek ako súčasť prírody, postavy typické pre naturizmus, nezobrazuje spoločenské pozadie atď.)

Nevesta hôľ

Hlavná postava, rozprávač románu,  sa vracia po desiatich rokoch strávených v meste do rodného kraja, aby tam prijal miesto hájnika. Jeho sprievodcom je kôň Eguš, s ktorým si veľmi dobre rozumie. Prichádza v radostnej nálade, všetko mu je dôverne známe, zdá sa mu, že sa nič nezmenilo.

Hájnik (jeho meno - Libor - sa spomína iba raz v celom diele) si v spomienkach vybaví postavu dievčaťa z detstva, s ktorým sa kamarátil. Je to Zuna, dcéra slepého mlynára. Od dedinčanov sa dozvedá, že ju považujú za dievča ľahkých mravov. Krčmár Weinhold by si ju aj tak chcel zobrať za ženu, ale len pre majetok slepého mlynára.

Dej románu sa do tejto chvíle pohybuje v rovine reálnej i fantastickej. Skutočnosť sa prelína s preludmi, s nereálnym svetom, s vidinami.

Zuna je tajomná, záhadná a nepolapiteľná, ustavične sa mení a všetkým uniká. Je dieťaťom prírody, vie dokonale napodobniť prírodu, jej zvuky, rozumie horám, stromom, kvetom i zvieratám a tak ako ony, chráni svoje tajomstvá.

Zuna uniká aj mladému hájnikovi, ktorý po nej stále viac túži. O Zunu však má záujem aj uhliar Tavo, bývalý námorník. Jeho výzor je odpudzujúci, je neľudsky mocný, má niektoré takmer nadprirodzené schopnosti. Zunu stráži od detstva ako svoju budúcu nevestu, a preto verí v jej čistotu a nevinnosť.

Hájnik sa trápi, je žiarlivý, nechce stratiť Zunu. Zuna mu už spôsobuje nielen psychické, ale aj fyzické utrpenie. V románe začínajú prevládať iracionálne, snové, mýtické prvky. Objavuje sa On, záhadný tulák, tvor, ktorý vyzerá ako človek, ale v skutočnosti nepatrí k ľudskému plemenu. Vzbudzuje hrôzu a tieseň. Je to najtajomnejšia postava románu.

Vo sne sa Zuna zverí hájnikovi, že je v zajatí ducha hôr, ktorý berie na seba niekedy podobu vlka, niekedy podobu záhadného tuláka. Zuna začne hájnika nenávidieť. Ten sa rozhodne, že vystopuje a zabije tajomného vlka. Stretne sa s Tavom, ktorý ho odvedie na posledné stretnutie so Zunou.

Zunu napokon nedostal ani Tavo, ani hájnik, ale tajomný On. Je zranený a Zuna ho chce zachrániť, napokon ho však zabije - pohryzne mu hrdlo.

Hájnika, ktorý z lásky k Zune zanedbal svoje povinnosti, a preto vyhoreli obecné humná ( v nich zahynul aj jeho kôň Eguš), prepustia zo služby.

V závere románu Zuma zmizne - vychovali ju vrchy, hole a napokon si ju aj vzali, pretože i hole majú svoje nevesty.