Webnode

Milo Urban: Živý bič

 

Dej románu sa odohráva počas 1. svetovej vojny v hornooravskej dedine Ráztoky, ležiacej ďaleko od frontu. Skladá sa z dvoch častí - prvá časť má názov Stratené ruky a druhá časť názov Adam Hlavaj. Obidve časti pozostávajú z dvadsiatich štyroch pomerne samostatných kapitol.

Obyvatelia Ráztok spočiatku celkom nechápali, čo je to vojna. Okrem toho, že mnohí mladí muži museli narukovať, sa vojna ich dediny a okolia ešte nedotkla. Postupne však začali prichádzať prvé oznámenia o smrti synov a manželov, polia nemal kto obrábať, bol nedostatok potravín, hrozil hlad. Rekvirácie boli stále častejšie, ľuďom pobrali aj kone a dobytok. Na dedinu doľahol strach.

Hrôzy vojny si dedina uvedomila i vtedy, keď sa z frontu vrátil Ondrej Koreň. Vrátil sa ako mrzák, bez pravej ruky, nemý, so znetvorenou tvárou. (Ondrejova uťatá ruka je symbolom vojny i bezmocnosti ľudí.)

Vojna trvala už tri roky. Stále viac mladých mužov z dediny muselo narukovať. Povolávací rozkaz dostal aj jediný syn vdovy Ilčíčky, Štefan. V kasárňach sa dostal pod velenie krutého čatára Rónu. Róna vojakov ponižoval, bil a urážal, čo Štefan Ilčík znášal veľmi ťažko. Začal sa búriť, odmietal splniť nezmyselné príkazy, za čo bol trestaný väzením. Napokon nevydržal šikanovanie a ponižovanie a lopatou udrel čatára Rónu. Róna bol na mieste mŕtvy. Štefana odsúdili na smrť zastrelením. Keď sa Ilčíčka dozvedela o smrti svojho jediného, milovaného syna, takmer sa zbláznila. Bola plná smútku a nenávisti. Odteraz ešte viac poburovala ľudí v dedine proti pánom, proti vrchnosti a proti vojne.

Narukovať musel aj Adam Hlavaj. Doma zanechal svoju mladú, peknú manželku Evu a malého synčeka Adama. Eva veľa plakala za svojím manželom, ktorého mala veľmi rada. Žilo sa jej veľmi ťažko, sama musela robiť všetky ťažké práce na poli. Napokon zašla za notárom Okolickým, aby ho poprosila o pomoc. Chcela ho požiadať, aby "vyreklamoval" jej muža z vojny. Notár, bezcharakterný, bezohľadný a podlý človek, prinútil Evu, aby sa mu oddala.

Okolický, samozrejme, svoj sľub nedodržal. Najmä, ak sa po dedine rozchýlilo, že Eva Hlavajová čaká dieťa. Notár sa naľakal a pohrozil Eve, že ak prezradí meno otca dieťaťa, nevybaví Adamov návrat z vojny. Eva sľúbila, že bude mlčať. Svoj sľub dodržala, hoci celá dedina sa od nej odvrátila. Pohŕdali ňou, ponižovali ju, nikto - okrem Ilčíčky a Ondreja Koreňa - jej nechcel pomôcť. (Pritom však mnohé ženy, a to práve tie, ktoré ju najviac ohovárali, sa počas vojny mravne spustili).

Eva bola bezbranná, zúfalá a osamotená. Už nemala čo dať jesť ani svojmu synovi. Musela sa ponížiť a prosiť ľudí o almužnu. Keď sa dieťa narodilo, Eva ho prijala so slzami. Ťažko jej padlo i pozrieť naň. Kaplán odmietol nemanželské dieťa pokrstiť. Eva bola stále zúfalejšia a bezradnejšia. Najviac ju trápilo, že i Adam prestal písať. Nevedela, čo sa s ním stalo. Napokon si zvolila dobrovoľnú smrť v rieke.

Druhá časť románu sa začína návratom Adama Hlavaja do dediny. Adam Hlavaj sa vzbúril, odmietol ďalej bojovať. Zbehol z frontu a trvalo mu celé týždne, kým sa vysilený dostal domov do Ráztok. Už sa vopred tešil na stretnutie s Evou a so synčekom. Ich dom však bol tmavý, tichý. Po Evinom pohrebe si malého Adama vzala k sebe Ilčíčka. Od nej sa potom dozvedel o tom, ako zomrela jeho manželka. Spočiatku sa hneval na Evu a chcel sa pomstiť domu, kto zavinil ich nešťastie. Nikto však nevedel, kto to bol. Až neskôr sa dozvedel pravdu od notárovho sluhu, ktorý si náhodou vypočul rozhovor Evy a notára. Keď sa to dozvedeli i ostatní obyvatelia Ráztok, vzbúrili sa proti nenávidenému notárovi. Notár sa naľakal a dal zavolať do dediny žandárov a vojenský oddiel. Vojaci sa usadili v budove školy.

Okolický od strachu začal piť. Strach a alkohol z neho urobili ľudskú ruinu. Chcel dať chytiť Adama, ale tomu sa vždy podarilo újsť. Celá dedina pomáhala ukrývať ho. Keď sa konečne osmaote stretol s notárom, prinútil ho, aby sa priznal. Notár dostal porážku a ochrnul na polovičku tela.

V dedine vypukla epidémia červienky (dyzentérie). Chorobe podľahli najmä deti, v dedine nebola taká rodina, ktorá by nepochovala jedno alebo i viac detí. Niektoré ženy, aby zabudli, začali piť v krčme zarovno s chlapmi. Medzi deťmi, ktoré zomreli, bol aj Evin nepokrstený a nikým nechcený syn.

Vojna sa skončila. Do Ráztok i do okolitých dedín a miest sa začali vracať vojaci s puškami. Notár Okolický sa zľakol a dal príkaz odzbrojiť vracajúcich sa chlapov. V dedine vypukla živelná vzbura. Ľud na čele s Ilčíčkou napadol strážnicu, pričom jeden zo žandárov zabil Ilčíčku (prepichol ju bajometom). Vzbura sa už nedala zastaviť. Notár sa snažil újsť z dediny, ale chytili ho. Rozzúrený dav ho poopľúval a potom ho presne tam, kde Eva skončila do rieky, posadili do vody až po bradu, podpreli ho doskami a nechali tam, aby rozmýľal o sebe. Dosky sa však uvoľnili a notár sa utopil. Zúriví ľudia najskôr prepadli krčmu a potom, už posmelení alkoholom, obchod a notárov dom. Plienili, rozbíjali, odnášali, čo sa dalo. Adam napokon krčmu - príčinu mnohého zla - podpálil. Zdalo sa mu, že po dlhom utrpení dosiahol konečne slobodu.

 

Použitá literatúra:

VARSÁNYIOVÁ, M.: Príruška slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno: Varia, 2003. 240 s. ISBN 80-968982-7-2