W. Shakespeare - Romeo a Julia

Námet na túto ľúbostnú tragédiu v piatich dejstvách čerpal Shakespeare z niektorého z mnohých spracovaní stredovekej talianskej povesti.

Vo Verone dochádza k potýčkam medzi dvoma znepriateľenými rodmi - Montekovcami a Kapuletovcami. Montekov syn Romeo sa na plese u Kapuletovcov stretáva s ich jedinou dcérou Júliou a zaľúbi sa do nej. Júlia jeho lásku opätuje a milencov s pomocou Júliinej dojky tajne zosobáši františkánsky mních brat Vavrinec. Onedlho sa Romeo snaží zabrániť súboju Júliinho bratranca Tybalta so svojím priateľom Merkuciom. Nepodarí sa mu to a v spore vyprovokovanom Kapuletovcami je Merkucio ťažko zranený a umiera. Romeo pomstí priateľovu smrť a v súboji Tybalta zabije. Veronský vojvodca ho navždy vypovedá z mesta. Po nočnom stretnutí s Júliou odchádza do Mantovy. Rodičia nútia Júliu vydať sa za grófa Parisa. Brat Vavrinec nachádza riešenie. Júlia sa naoko podvolí prianiu rodičov, k sobášu však nedôjde, lebo vypije uspávací nápoj, ktorý jej spôsobí domnelú smrť. Po precitnutí ju majú z hrobky uniesť do Mantovy. Romeo sa o tomto pláne však včas nedozvie, naopak, sluha Baltazar mu oznamuje, že Júlia je mŕtva. Zúfalý Romeo sa vracia do Verony, pri hrobke zabije trúchliaceho Parisa, nad telom spiacej - domnelo mŕtvej Júlie užije prudký jed a umiera. Po precitnutí Júlie brat Vavrinec jej nedokáže zabrániť samovražde pri Romeovej mŕtvole. Na mŕtvymi telami milencov Vavrinec vysvetľuje ich rodičom súhru okolností, ktoré viedli k ich tragickému skonu. Pri ich hrobe obidvaja otcovia uzatvoria "chmúrny mier".

Tragédia komponovaná na ostrých kontrastoch je výrazom hrdého renesančného individualizmu, v mene ktorého vedú protagonisti boj proti všetkému a proti všetkým. Striedanie svetla a tieňa, dňa i noci, poézie a prózy, vysokej poézie a drsnej ľudovej reči, zrelých myšlienok a číreho citu zvýrazňuje v tejto hre zápas mladých ľudí o samostatné určenie si vlastného osudu.

Použitá literatúra