Ján Kollár - Slávy dcéra

Myšlienku slovanskej vzájomnosti vyjadril Ján Kollár najúčinnejšie vo svojom hlavnom diele, v básnickej skladbe Slávy dcera (1824, 1832).

Slávy dcera je básnická skladba o láske k žene a slovanskej vlasti, inšpirovaná láskou autora k Friderike Schmidtovej, s ktorou sa zoznámil počas štúdií v Nemecku.

Ústrednými témami Slávy dcery sú vlastenectvo a ľúbostný cit.  Slávy dcera mala v prvom vydaní tri spevy (Sála, Labe, Dunaj) po 50 znelkách (znelka = starší názov pre sonet). Kollár skladbu neskôr rozšíril na päť spevov, ktoré spolu pozostávajú z viac než 600 zneliek. Jednotlivé spevy majú názvy:

1. Sála,

2. Labe, Rén, Vltava,

3. Dunaj,

4 Léthé, (v gr. mytológii rieka zabudnutia)

5. Acheron  (v gr. mytológii rieka pretekajúca podsvetím)

Celá skladba začína Predzpěvom, ktorý je jednou z najkrajších a najznámejších častí Slávy dcery. Je písaný časomierou v elegickom distichu. V skratke uvádza hlavné motívy ďalších spevov. Básnik žiali nad osudom ponemčeného slovanského kmeňa Lužických Srbov. Ich zem, teraz už čisto nemeckú, charakterizuje slovami "někdy kolébka, nyní národu mého rakev". Obáva sa, aby podobný osud nestihol aj Slovensko.

Jeho jedinú záchranu vidí v Rusku, v mocnom štáte, ktoré ako jediné zo všetkých slovanských národov malo samostatný štátny útvar. Vyzýva Slovákov, aby hľadali ochranu v tomto silnom "dubisku".

Päť spevov Slávy dcery je spojených iba slabou epickou osnovou, a tou je cesta básnika z Nemecka cez Čechy domov na Slovensko.

Prvý spev - Sála - obsahuje väčšinou ľúbostné sonety, v ktorých Kollár ospevuje svoju milú, spomína si na krásne časy lásky v Jene. Zo svojej milej utvoril ideál slovanskej devy, vybájenú dcéru bohyne Slávy, Mínu. Básnikova ľúbosť nie je sebecká, ale je aj ohniskom lásky k národu a k vlasti. Na otázku, či miluje viac vlasť alebo Mínu, odpovedá:

...srdce vyrvu, na dvě rozlomím:

"Na", řku, "jednu vlasti pulku, druhou Míně."

Na konci spevu sa básnil lúči s Mínou, sľubuje jej vernosť a zanecháva svoju milú v krajine, v ktorej s ňou bol šťastný.

V druhom speve - Labe, Rén, Vltava - prechádza básnik krajinami, kde voľakedy žili Slovania, žiali nad ich osudom. Spomína na Mínu so žiaľom, pretože je už ďaleko od nej.

V treťom speve - Dunaj - prichádza na Slovensko, kde vidí biedu, krivdy a utrpenie. Ospevuje znovu svoju milú, zjavuje sa mu však mŕtva Mína a básnik túži umrieť.

V štvrtom a piatom speve - Léthé a Acheron - sa Mína mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi a pekle. Do neba umiestnil Kollár všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov a do pekla odrodilcov a neprajníkov Slovanov. Skladba sa končí Míniným odkazom všetkým živým, aby sa učili z príkladu oslávených i odsúdených a milovali svoj národ:

"Peklo zrádcum, nebe Slávum věrným!"