Ján Palárik - Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Najobľúbenejšou a najčastejšie hrávanou veselohrou Jána Palárika je Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Vyslovil v nej i svoje demokratické názory na vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Jeho cieľom bolo poukázať na potrebu tolerancie a zmierenia medzi oboma národmi. Odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň hovorí, že si treba vážiť aj príslušníkov iných národov. Ústrednou témou hry je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku.

Palárik v tejto veselohre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek. V kaštieli mladej grófky Elisy Hrabovskej sa chystajú na dožinkovú slávnosť. Grófka je sirota, jejtútorom je barón Kostrovický starší, s ktorého synom je už od detstva zasnúbená (podľa šľachtických obyčajov). Spoločníčkou mladej grófky je Miluška, dcéra vlasteneckého učiteľa Oriešku. Orieška vychoval svoju dcéru v národnom duchu, ale i k tolerancii k Uhorsku. Miluška je vzdelaná, bystrá a sebavedomá. Usiluje sa o to, aby si šľachta všímala postavenie ľudu a aby mu pomáhala. Grófka pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.

Grófka Elisa sa dozvedá, že na panstvo príde mladý barón Kostrovický, ktorý má byť jej budúcim manželom. Miluške sa nepáči, že grófka si vezme muža, o ktorého charaktere nevie nič. Dohodnú sa, že ho podrobia skúške: počas dožinkových slávností sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška privíta hostí v úlohe grófky Hrabovskej.

Mladý barón Ľudovít Kostrovicky prichádza na vidiek s priateľom, zememeračom Rohonom. Je úprimný, priateľský, ale je aj zhýčkaný peštianskym prostredím. Hlási sa k maďarskému národu, hoci jeho rod ma slovenský pôvod. Aj Rohon je pôvodom Slovák, ale štúdium a prostredie ho pomaďarčili. S barónom sa rozprávajú po maďarsky. Barón prichádza na vidiek nie veľmi nadšený, ani jemu sa nepozdáva, že podľa zvyklostí rodu si má zobrať dievča, ktoré už dávno nevidel a ktoré dobre nepozná. On a Rohon dostanú taký istý nápad ako slečny a zamenia si úlohy.

V kaštieli ich víta nepravá grófka, Miluška. Víta ich oduševnenou, plamennou slovenskou rečou, v ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. "Grófka" vzbudí sympatie u Rohona, ale barón začína ľutovať, že si ju musí vziať za ženu. Jemu sa páči dievča, ktoré považuje za grófkinu spoločníčku a učiteľovu dcéru Milušku. Dokonca je ochotný riskovať aj nerovné manželstvo a požiada Oriešku o ruku jeho "dcéry". Zememerač Rohon (nepravý barón) sa pod vplyvom Milušky (nepravej grófky) rýchlo mení a znovu sa hrdo hlási k svojmu slovenskému pôvodu.

Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní a šťastní. Na dožinkovej slávnosti je prítomný i starý pán barón Kostrovicky, ktorý mladému páru požehná. Hra sa končí zvolaním Sláva Slovákom i Maďarom statočným!

Palárikove pokrokové názory vyslovuje učiteľ Orieška v rozhovore s barónom:

"...aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej krajiny Uhorska spojenými silami bránili, národnosti svoje vzájomne ctili, národnej vzdelanosti a osvety - bez ktorej blaho vlasti ani myslieť sa nedá - jeden druhému úprimne dopriali, a aby žiadnej nenávisti, žiadneho sváru medzi nimi nebolo...".

Použitá literatúra:

VARSÁNYIOVÁ, M.: Príruška slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno: Varia, 2003. 240 s. ISBN 80-968982-7-2