Johann Wolfgang Geothe - Utrpenie mladého Werthera

Utrpenie mladého Werthera

Dvojdielny ľúbostný román vo forme listov, ktorý Geothemu priniesol svetovú slávu.

Mladý maliar Werther v listoch priateľovi Viliamovi, ktorý je akýmsi svedomím doby, opisuje priebeh svojej hlbokej lásky k Lotte, zasnúbenej s jeho priateľom Albertom, za ktorého sa neskôr vydá. 36 listov „prvej knihy“ zachytáva obdobie od mája 1771 do septembra 1771, ktoré sa končí umelcovým rozhodnutím načas odísť z Lottinej blízkosti. „Druhá kniha“ zaznamenáva obdobie od konca októbra 1771, keď sa Werther vrátil do mestečka, v ktorom Lotta žila, do decembra 1772, keď sa tesne pred Vianocami nešťastný umelec pištoľou svojho priateľa, ktorú mala ako posledná v ruke Lotta, zastrelil. Riešil tak konflikt medzi cťou a láskou, lebo nebol schopný potlačiť v sebe vášnivý vzťah k jeho žene. 

Druhý diel je kombináciou Wertherových listov Viliamovi, Lotte a objektívnych komentárov o posledných dňoch jeho života vrátane strohej správy o Wertherovej smrti a pohrebe.Román svojou autenticitou vyvolal obrovský čitateľský záujem. Wertherov príbeh sa opieral o niektoré skutočné udalosti a obsahoval aj autobiografické črty. Geothe však v postave Werthera vyjadril pocity celej generácie. Geothe prostredníctvom Werthera manifestuje svoje demokratické cítenie, dáva na vedomie svoje názory na umenie a na literatúru zvlášť (vzťah k Homérovi a Ossianovi), vyjadruje hlboký vzťah k prírode, ktorú chápe ako stav duše, filozoficky uvažuje o otázkach života a smrti.

Vonkajšie atribúty (Wertherov modrý frak, žltá vesta a čižmy, vlna samovrážd) sa stali dobovou módou.

dej:

Werther je citlivý mladík bez šľachtického titulu, má rád prírodu, rád sa zblíži aj s ľuďmi z nižšieho stavu ako je on. Prichádza na vidiek do okolia Waldheimu, aby zabudol na stratenú lásku. Sesternica Charlota ho na plese zoznámi s krásnym dievčaťom Lottou, ktoré bolo už zasnúbené. Lottin ženích prišiel do Waldheimu. Werther si uvedomuje, že existuje aj nejaký snúbenec. Bojuje proti silnému citu, odíde z toho kraja a nastúpi ako tajomník k istému veľvyslancovi. Má možnosť stretnúť urodzenú spoločnosť šľachticov, ktorí sa na neho pozerajú cez prsty. Ponížené postavenie sa mu nepáčilo, vrátil sa. Inde už ani nedokázal žiť. Vidieľ Lottu vydatú za racionálneho Alberta, byť pri nej skoro každý deň a nemôcť sa k nej naozaj priblížiť, to bolo ťažšie, než si sám myslel. Nevie vyriešiť situáciu, nepomáha mu ani náboženská viera, čo mu odporúča priateľ, ktorému sa v častých listoch zdôveruje. Keď zistí, že Lotta ho musí požiadať, aby obmedzil návštevy v jej dome, vie, že je koniec, a rozhodne sa zomrieť. Pošle sluhu požičiať Albertove pištole s tým, že sa chystá cestovať. V noci sa zastrelil. Nezomrel hneď, ešte na druhý deň do poludnia žil. Na pohrebe sa nezúčastnil ani Albert, ani Lotta, obaja boli jeho smrťou zronení. Samovraha neodprevadil na poslednej ceste ani kňaz, truhlu niesli miestni remeselníci a za truhlou šiel úradný sluha a jeho synovia.

Použitá literatúra:

HOVORKOVÁ, V.: Svetová literatúra na dlani. Bratislava: Vydavateľstvo Príroda, 2001. 319 s. ISBN 80-07-00381-7

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra, Bratislava, ENIGMA PUBLISHING, 2010. 366 s. ISBN 978-80-89132-93-5