Samuel Beckett - Čakanie na Godota

Samuel Beckett

(1906-1989)

Francúzsky prozaik a dramatik írskeho pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny. Narodil sa v Dubline, kde vyštudoval francúzštinu a taliančinu. Pôsobil ako lektor angličtiny v Paríži a lektor francúzštiny v Dubline. Bol priateľom J. Joycea. Od roku 1937 sa natrvalo usadil vo Francúzsku. Počas vojny sa zúčastnil francúzskeho odbojového hnutia. Písal prevažne po francúzsky a svoje diela prekladal do angličtiny. Zomrel v Paríži

Ako čelný predstaviteľ absurdnej literatúry bol autorom 36 divadelných hier (Čakanie na Godota, Koniec hry, Posledná páska, Hra atď.)

ČAKANIE NA GODOTA

Klasická hra absurdného divadla z roku 1952, najznámejšie autorovo dielo. Hra vo dvoch dejstvách sa odohráva v neurčitom čase a priestore. Na vidieckej ceste s jedným stromom sa stretávajú dvaja tuláci. Vladimír a Estragon, ktorí čakajú na akéhosi Godota, ktorý by mal zmeniť ich osud. Neustále sa opakujúci dialóg o možnom Godotovom príchode preruší ešte čudnejšia dvojica pána Pozza s bičom a jeho otrockého sluhu Luckyho, priviazaného ako pes na reťazi a vlečúceho kufor, stoličku a kôš s poživňou. Vladimír a Estragon nadväzujú s Pozzom absurdný rozhovor, ktorý sa okrem iného týka i Godota a nehovoriaceho Luckyho. Po odchode Pozza a Luckyho vstupuje do hry chlapec, ktorý prináša odkaz, že pán Godot "dnes večer nepríde, ale zajtra určite".

Druhé dejstvo sa odohráva na druhý deň v tú istú hodinu na rovnakom mieste. Je v podstate opakovaním prvého dejstva, s tým rozdielom, že Pozzo prichádza ako slepý a je teda závislý od Luckyho a oboch tulákov. V závere hry prichádzajúci chlapec opäť oznamuje, že pán Godot dnes nepríde, ale zajtra sa dostaví určite. Vladimír s Estragonom sa chcú obesiť, ale povraz vytiahnutý z nohavíc sa tesne predtým roztrhne, uvažujú o odchode, ale zostávajú nehybne stáť.

Hra o čakaní, ktoré neprináša výsledok, je vyjadrením absurdnej situácie súdobého sveta, v ktorom mizne minulosť, prítomnosť je nehybná - opakujúca sa v kruhu - a budúcnosť sa stráca. Tragická bezvýchodiskovosť protagonistov hry, presvetľovaná grotesknými klaunskými scénami pádov, obúvania a zobúvania topánok (slovo godillot, z ktorého je údajne odvodené meno Godot, je francúzsky výraz pre topánku), padaním nohavíc, šušľavými dialógmi a podobne, symbolizuje komédiu postmodernej civilizácie.

Použitá literatúra:

HOVORKOVÁ, V.: Svetová literatúra na dlani. Bratislava: Vydavateľstvo Príroda, 2001. 319 s. ISBN 80-07-00381-7