Jerome David Salinger - Kto chytá v žite

Holden Caulfield je 16 ročný študent strednej školy v Pencey v Argestowne v Pensylvánii. Je to už jeho štvrtá škola. Nie je úspešný ani tu, vyhodili ho a po prázdninách sa už nemá vrátiť do školy. Prepadol zo štyroch predmetov, nepomohol ani pohovor s rodičmi.

Sám nevie povedať, prečo sa mu v škole nedarí. Znechutia ho spolužiaci alebo riaditeľ školy, ako to bolo v Elkton Hills. Ten podával ruky rodičom, ktorí prišli navštíviť svojich synov na konci týždňa, ale venoval sa len majetným. Holden prežíva vážnu krízu, v puberte vyrástol naraz za jeden rok o 16 a pol centimetra, ochorel na pľúca.

Pochádza zo zámožnej rodiny, nikdy nemal hmotný nedostatok. Otec je úspešný advokát a Holden ho podozrieva, že upadol do konzumu ako takmer každý dospelý, ktorého pozná. Bojí sa, že otec nepomáha ľuďom preto, lebo sú nevinní a je to správne, ale preto, že chce byť slávny a bohatý. Matka je citovo poznamenaná smrťou Holdenovho brata Allieho.

Majú ešte jedného syna D.B., ako vojak zažil druhú svetovú vojnu. Armádu nenávidel viac ako vojnu. Vrátil sa domov obratý o všetky ideály. Je talentovaným spisovateľom, ale ako mnohí iní obetoval svoje ideály a odišiel do Holywoodu za slávou a pôžitkami.

Najmladšia v rodine je Pheobe, desaťročné rozkošné dievčatko, ktoré miluje svojho brata Holdena. Láska je obojstranná. Možno aj vďaka Pheobe Holden miluje deti a chce ich chrániť. Považuje svoju sestru za jedinečného tvora, správneho, neskazeného. Je veľmi vtipná a veselá. Píše romány o dievčatku menom Hazel Weatherfieldová, vymýšľa sama pre seba mená, lebo nie je spokojná so svojím. Chápe, že Holden je smutný zo smrti Allieho, aj ona svojho brata milovala, ale je mŕtvy. Ona to v detskom rozume prijala ako nezmeniteľný fakt, ale Holden sa s tým nevie vysporiadať.

Holden vyčíta dospelým, že hneď zabudnú na blízkych, ktorí im zomrú. Necítia úprimne, predstierajú city. Prichádzajú na cintoríny ako na pikniky, rozutekajú sa pri prvých kvapkách dažďa.

Sklame sa nielen v dospelých vo svojej rodine (ľahostajnosť, pretvárka, spoločenské konvencie namiesto citov), ale aj u učiteľov. Jedni nepresvedčia svojou odbornou úrovňou, druhí nemajú autoritu a ten, ktorému natoľko veril, že prišiel do jeho bytu namiesto domova, ho pohládzal v spánku po hlave. Mal rád starého profesora Spencera, ktorý ho učil dejepis. Napísal mu lístok, aby sa prišiel rozlúčiť, ale ani ten sa neubráni mentorovaniu.

Majú široko rozvetvené príbuzenstvo, Holden je vo veku, ktorý je veľmi kritický k príbuzným (napr. pretvárka dobročinnej tety, čudácky starý otec). Svet rovesníkov nie o nič vábnejší ako svet dospelých. Na ktorejkoľvek škole nachádza presne tých istých chlapcov, ktorí celé dni rozprávajú o rugby a sexe. Presvedčivo ukazuje prostredie chlapčenských škôl, kde sa popri siláckych rečiach učia chlapci, ako obstáť vo svete, o ktorý Holden nejaví záujem.

On by si vedel predstaviť svoj život na brehu potoka v zrubovej chalúpke, ale nechce byť sám. Nemá nikoho, kto by tam s ním išiel. Ponúkne to dokonca snobskému rozmaznanému dievčaťu Sally, ktorú to veľmi prekvapí. Veľmi sa ho citovo dotkne, že Jane - dievča, s ktorou prežil prázdniny - bola na rande so spolužiakom Strandlaterom. Jane mala otca opilca a často bola smutná. Bývala blízko pri nich a jej pes prechádzal do Holdenovej záhrady. Holdenova matka to nerada videla. Považovala Jane s matkou za povýšenecké. Holden ju bránil. S Jane zažil nesmelú prvú lásku, takmer sa naozaj pobozkali, ale z toho zišlo. Hrávali celé hodiny dámu.

Citová kríza ho zastihne práve v najhoršom čase - začína dospievať, nie je ešte zrelý nadväzovať sexuálne vzťahy, hoci veľmi smelo prijme ponuku dievčaťa na noc v hoteli. Radi sa o svojom sexuálnom živote so skúseným Lucem. Nedokázal by čokoľvek si začať s dievčaťom, ktoré by nemiloval. Skúša, koľko alkoholu zvládze. V niektorých lokákolch mu ešte nenalejú, inde to ide bez problémov.

Holden sa podceňuje, myslí si o sebe, že je zbabelý, lebo neznáša bitku a súperenie. Citová kríza sa dostaví tesne pred Vianocami, v čase, keď rodiny zdobia stromček a každý niekam patrí. Je zima a Holden často myslí na kačičky z mestského parku, kam sa uchýlia pred mrazom. Je presne v takej istej situácii ako ony, musia sa o ne postarať druhí. Holden vie, že nemá silu po prázdninách pokračovať na ďalej škole, a preto sa obáva prísť domov. Potulovaním a prepínaním síl ochorie, bude sa liečiť v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh. Nechce hovoriť, čo bude potom, keď skončí liečenie. Nechce stratiť ľudskú spoločnosť, záleží mu, aby sa jej maličkým nič nestalo. Symbolicky vyznieva jeho prianie stáť pri okraji priepasti a chytať deti, ktoré sa už hrajú na žitnom poli a netušia, že na jeho konci je priepasť - on ju už zbadal.

Použitá literatúra:

Caltíkova, M.: Slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: ENIGMA PUBLISHING, 2010