Sofokles - Antigona

Aténsky dramatik, autor antických tragédií, ktorý pôsobil aj ako herec, často vyhrával dramatické súťaže a zastával významné spoločenské funkcie.

Zaviedol tretieho herca a obmedzil úlohu zboru. Od trilogií prešiel na tvorbu hutne koncipovaných jednodielnych tragédií, plne rešpektujúcich aristotelovskú jednotu deja, času a miesta.

Zo 123 hier sa zachovalo 7 tragédií (Antigona, Elektra, Vládca Oidipus a pod.)

Hrdinov v týchto hier s mytologickými námetmi obdaril ideálnymi vlastnosťami, vyjadril nimi hlbokú vieru v rozumové a mravné hodnoty človeka. 

Pre umeleckú doonalosť a morálne poslostvo hier sa považuje za absolútny vzor tvorcu tragédií.

Antigonini bratia Polyneikos a Eteokles zápolili o vládu nad Tébami, Polyneikos opustil vlasť a o nejaký čas sa vrátil s vojskom, aby sa zmocnil vlády. V boji padol on i jeho brat Eteokles. Nový vládca, ich strýko Kreon, zakázal Polyneika, ktorý bojoval proti vlasti, pochovať. Antigona sa vzoprela Kreonovmu príkazu a brata pochovala. Na príkaz rozhnevaného Kreona, ktorý nedá na prosby svojho syna Haimona, Antigoninho snúbenca, dievčinu zaživa zamurujú v skalách za mestom, kde sa obesí. Haimon prekľaje otca zahynie vlastným mečom. Po týchto hrozných udalostiach spácha samovraždu i Kreonova žena Eurydika. Až vtedy si zdrvený Kreon v závere hry uvedomuje svoju vinu.

Zrážka medzi mocou a mravným princípom je aj generačným konfliktom. Mladí, Antigona a Haimon, reprezentujú svedomie, rozum, hlbinný etos. Sú ochotní o svojich názoroch diskutovať, vysvetľovať a presviedčať odporcu. Kreon ak predstaviteľ starej generácie a stelesnenia krutej moci stavia svoju autoritu na bezvýhradnej poslušnosti a nemenných strnulých dogmách.

Použitá literatúra:

HOVORKOVÁ, V.: Svetová literatúra na dlani. Bratislava: Vydavateľstvo Príroda, 2001. 319 s. ISBN 80-07-00381-7